Pre mňa bol donedávna MDŽ, alebo plná verzia - "Medzinárodný deň žien", presne taký ako to znie, vzdialený, neuchopiteľný, veľmi oficiálny, týkajúci sa niekde tých nejakých medzinárodov, ale určite nie mňa.
A ak mám byť konkrétnejšia a úprimnejšia, v mojej predstave to bol vymyslený, veľmi socialistický sviatok, pri ktorom zamestnávateľ rozdá za 5 minút svojim zamestnankyniam hrebíčky v celofáne, alebo sa v miestnom kulturáku dajú babkám bonboniéry a poďakujú im za to, že vychovali našu spoločnosť. Pripomeniem ešte interpretáciu skratky "MDŽ" z čias základky: "Mama daj žrať." (: A niekde tam asi na základke aj všetky moje úvahy o tomto dni hasli.
Pred pár rokmi mi v tento dátum (ktorý som samozrejeme odignorovala) prišiel veľmi milý email od kamarátky. Poslala ho nám, všetkým jej kamarátkam, aby sa nám v ňom poďakovala za všetky spoločné chvíle, za to že nás môže mať vo svojom okolí, že sa môžeme navzájom inšpirovať; popriala nám, aby sme vždy boli k sebe pozorné a vnímavé a pripomenula nám v ňom, aby sme si v tento deň nezabudli dopriať čas pre seba, spraviť si radosť a osláviť ho. K tomu pripojila fotky z rôznych akcií, výletov, aj spoločných prác, kde sme my, kamarátky, ženy... No neviem, či si viete predstaviť, ako to so mnou vtedy zatriaslo :))
Byť ženou vôbec nie je jednoduché. Nebolo v minulosti, nie je ani teraz. Aj keď sa rola ženy časom mení, stále so sebou prináša veľa úskalí, obety, odriekania, kompromisov, limitov, pravidiel, nárokov. Myslím, že to netreba ani viac rozoberať, stačí, keď sa každá pozrieme na svoj život, čo všetko robíme, čo všetko chceme robiť a čo si myslíme, že by sme ešte mali robiť. Okrem tlaku zo spoločnosti, trendov a rodiny na seba najviac zo všetkého tlačíme my samy. Porovnávame sa s ostatnými, ženami i mužmi bez rozdielu. Vidíme všetku tú prácu, čo treba spraviť, v práci, doma, na záhradke, s deťmi, vo vzťahu, prerábka kúpeľne. Kladieme si ďalšie a ďalšie povinnosti, úlohy a chceme ich robiť samozrejme najlepšie ako sa dá. A popri tom vyzerať najlepšie ako sa dá. Ani na dovolenke si neoddýchneme bez toho, aby všetci mali všetko. A v týchto každodenných kolotočoch povinností a úloh, neviem, či si niektorá z nás len tak povie: "Aké úžasné je byť ženou." Alebo: "Som hrdá na to, že som ženou." (najmä keď sa večer vystresovaná s mastnými vlasmi a nafúknutým bruchom po dojedaní jedla po deťoch pozrie do zrkadla medzi tým, ako stiera podlahu, pripravuje sa do práce a žehlí mužovi košeľu. Aká som šťastná, že som ženou)
Ale...skúsme sa zastaviť...aspoň jeden deň v roku, trebárs tento MDŽ deň, a zamyslieť sa, čo je vo mne okrem všetkých týchto aktivít? Aké vlastnosti, kvality, špeciality mám ja? Čo je to ženské vo mne? A čo je vlastne ženské? A tiež - moja obľúbená otázka - aký by bol môj život, keby som toto nemala?
Sú to veci, ktoré si bežne neuvedomujeme, možno to ani bežne nevychádza na povrch a nevidno to v našom správaní. Ale určite viem, že ak by sme to nemali, naše životy by boli fádne, nudné, studené a nepríjemné. Veľa tých "ženských vecí" o ktorých sa nehovorí - nevedia sa totiž zmerať a častokrát ani pomenovať - robí náš život takým, akým je, robí naše domovy útulné, robí rána milé, rozhovory hlboké, jedlo chutné, ťažké dni znesiteľnejšie, priestor krajší a voňavejší, spánok pokojnejší. Či už je to zmysel pre detail, estetiku, čistotu priestoru, potrebu ukladať veci, používať pestré koreniny, vedieť presne kto chce aký darček na Vianoce, ponúknuť návšteve čaj, spievať si pri práci, dať pusu na dobrú noc, zmeniť účes, no takisto presnosť, racionalita, nápady a vhľady, ktoré iní nevidia, alebo aj vytrvalosť, pracovitosť, pohyb, tanec, niektoré sme fyzickejšie a máme akčné telo, ďalej vnímavosť, počúvanie, pochopenie, vyjadrovanie sa, uzmierenie, vôľa každý deň vstať a postarať sa o všetkých naokolo...Každá v sebe nájdeme niečo. A to niečo si prosím chráňme, pestujme a nechajme to vychádzať na povrch častejšie :) to je to, čo robí tento život spokojnejší, pestrejší a lepší, to je ten rozdiel v každom dni, to je to na-viac, čo máme okrem všetkých tých povinností, to je to, prečo je úžasné byť ženou.
Medzinárodný deň žien teraz volám Oslava žien. Tak ho naozaj oslávme :) Každá po svojom, aspoň troškou radosti a pozornosti k sebe a svojim blízkym ženám. Uznajme si svoje ženstvo, potešme sa z našej jedinečnosti a nezabúdajme na ňu.
A vy, milí muži, oslávte vaše blízke ženy. Či už milým slovom, darom, objatím, vďakou, umytými riadmi (aj linkou). A hlavne si ich vážte, podporujte ich a venujte im pozornosť, lebo niekedy ani netušíte, čo všetko za tým je, byť ženou ;)
PS: a aj keď si myslím, že to podstatné je vnímanie a pozornosť, pripájam tip na dar, z mojej dielne, ak predsa hľadáte niečo hmotné (okrem vás: ), čo môže priniesť radosť: https://www.sashe.sk/Mydlica-ekokozmetika/detail/darcekova-krabicka
